Pred 30 rokmi sa v Bratislave konal prvý veľký míting

Z mítingu vzišla aj rezolúcia zúčastnených občanov adresovaná predsedovi slovenskej vlády. "Zmeňte svoje stanovisko k brutalite 17. 11. 1989 v Prahe," znela výzva v jej prvom bode. V ďalších bodoch občania žiadali, aby odstúpili politici spätí so stalinizmom a neostalinizmom a aby bol prehodnotený postoj k roku 1968. Nasledovali požiadavky rehabilitovať nespravodlivo prenasledované osoby, prijať zákon o zhromažďovaní na demokratických princípoch, uskutočniť reformu volebného systému a napokon zabezpečiť predstaviteľom VPN prístup do médií.

Počas dňa sa tiež konalo niekoľkotisícové zhromaždenie občanov pred budovou Justičného paláca, kde bol väznený Ján Čarnogurský ako posledný člen tzv. Bratislavskej päťky (ostatní predstavitelia, Hana Ponická, Miroslav Kusý, Anton Selecký a Vladimír Maňák, boli prepustení). S krátkym prejavom vystúpil Alexander Dubček. Počet účastníkov zhromaždenia počas dňa narástol až na 15.000, podľa niektorých zdrojov 17.000.

Študenti sa 22. novembra zhromažďovali aj v Banskej Bystrici, vo Zvolene, v Košiciach, prvá veľká manifestácia sa konala v Trnave. V Bratislave vznikol Zväz maďarských študentov, ktorý nadviazal spoluprácu s Maďarskou nezávislou iniciatívou, ako aj štrajkovými výbormi slovenských študentov.

Zástupcovia Občianskeho fóra (OF) na tlačovej konferencii v Prahe konštatovali, že ich požiadavky ostávajú nesplnené, a navyše o nich nebola verejnosť informovaná prostredníctvom médií.

Po skončení sa pražskej manifestácie na Václavskom námestí vydali zástupcovia študentov a OF spoločné vyhlásenie, ktorým definovali charakter generálneho štrajku v pondelok 27. novembra. Štrajk mali organizovať štrajkové výbory. Začiatok bol stanovený jednotne na 12. hodinu, mal trvať do 14. hodiny. Zdravotníci a iné nepretržité prevádzky mohli štrajk podporiť bez prerušenia práce. Tam, kde nevznikol štrajkový výbor, si mali pracovníci sami nájsť spôsob, ako sa k štrajku pripojiť.

Okrem výzvy, v ktorej študenti žiadali o podporu robotníkov a roľníkov, sa rozširoval vo forme letákov aj odkaz príslušníkom Československej ľudovej armády (ČSĽA), Zboru národnej bezpečnosti (ZNB) a Ľudových milícií (ĽM), v ktorom sa uvádzalo: "Apelujeme na vaše svedomie a občiansku zodpovednosť. Vieme, že aj vy máte doma rodiny s deťmi. Nedopustite, aby ste boli zneužívaní!!!" Vo výzve študenti žiadali prešetrenie zásahu zo 17. novembra. "My študenti vám otvorene podávame ruku. Ak nechcete ísť otvorene s nami, aspoň nebuďte proti nám. Pomôžte nám zabrániť ďalšiemu násiliu!" zakončili ju.

Výzvy tohto druhu boli aktuálne aj vzhľadom na fakt, že komunistická moc stále uvažovala o použití sily. Na vojenskej ubytovni v Prahe bola 100-členná skupina pripravená na akciu Vlna. Malo ísť o akciu, ktorá by zabezpečila kontrolu nad vysielaním oznamovacích prostriedkov.

Pokyny a informácie Štátnej bezpečnosti (ŠtB) približuje aj publikácia November očami ŠtB a ulice, ktorú vydal Ústav pamäti národa. "Na celom území ČSSR je zaznamenaný výskyt rôznych výziev, nepriateľských letákov a nápisov," konštatuje ŠtB v jednej zo svojich správ. "Agentúrno-operatívnou cestou boli získané poznatky o tom, že delegácie študentov a hercov, ktorí sa pripojili k protisocialistickým vystúpeniam, budú počas tohto týždňa navštevovať podniky a organizácie vo všetkých krajoch ČSSR. Cieľom ich návštev je rozširovať medzi pracujúcimi výzvu na generálny štrajk," uvádza sa v rámci pokynov z 22. novembra.

Správa vymenúva objekty, kam študenti neboli vpustení – napríklad podniky ČKD, Tatra, Avia a Motorlet v Prahe či Slovnaft, Chemické závody Juraja Dimitrova, Slovair a Bratislavské automobilové závody v Bratislave. Pokyn sa končí príkazom prijať adekvátne opatrenia "s cieľom zamedzenia vplyvu na pracujúcich".